Alzheimer choroba dostala svoje pomenovanie po nemeckom psychiatrovi a patológovi Aloizovi Alzheimerovi, ktorý ako prvý popísal jej príznaky už v roku 1906[1]. Ide o ochorenie mozgu, ktoré každoročne postihne viac ako 10 miliónov ľudí na celom svete. Čo je Alzheimer, aké sú prejavy Alzheimera a aká je možná liečba?
„Vedeli ste, že od roku 1990 do roku 2019 sa celosvetový výskyt Alzheimerovej choroby a iných demencií zvýšil až o 147,95%?“[2]
Alzheimerova choroba a jej príznaky
Ide o progresívne ochorenie mozgu, pri ktorom mozgové bunky ubúdajú a strácajú svoju funkciu. Je to neurodegeneratívne ochorenie a zároveň ide o najčastejšiu formu demencie. Existujú 2 základné typy Alzheimerovej choroby, a to:
- Alzheimerova choroba s včasným nástupom – čiže Alzheimer v mladom veku. Prvé príznaky prichádzajú už po štyridsiatke.
- Alzheimerova choroba s neskorým nástupom – rozvíja sa vo veku 65 rokov a viac. Táto forma je častejšia.
Alzheimerova choroba spôsobuje úbytok intelektu, ťažkosti s myslením, stratu pamäti a problémy s jazykom. Aké má ešte Alzheimer príznaky? Líšia sa podľa jednotlivých štádií ochorenia:
- Prodromálne štádium – prvé príznaky Alzheimera ako zhoršenie pamäte. Pacient však stále žije normálnym životom.
- Rané štádium – zhoršujú sa výpadky pamäte. Pacient môže klásť opakované otázky, zabúda, kde uložil predmety, nespomína si na mená a nedávne rozhovory. Nastávajú zmeny nálad, zvýšená úzkosť, zlý úsudok, zmätenosť, mierna časová a priestorová dezorientácia. Pacient ešte stále dokáže vykonávať každodenné činnosti, no postupne sa táto schopnosť zhoršuje.
- Stredné štádium – zvyčajne trvá najdlhšie. Pacient je dezorientovaný, môže blúdiť a nevie, aký je deň. Má časté zmeny nálad, depresie a úzkosti, zlý spánok, obsedantné a impulzívne správanie. Zhoršujú sa problémy s rečou, rozvíjajú sa bludy, halucinácie a paranoje. Pacient nezvláda bežné úlohy ako obliekanie a hygiena.
- Neskoré štádium – pacient nechápe, čo sa okolo neho deje. Môže byť agresívny a nahnevaný. Stráca reč, nedokáže meniť polohu, trpí inkontinenciou a má ťažkosti s jedením. Alzheimer a chôdza sa postupom choroby vylučuje. Pacient má problém s pohybom. Nastáva výrazný úbytok hmotnosti a tiež zvýšená náchylnosť na infekcie, napr. zápal pľúc.
Treba podotknúť, že ľudia si často zamieňajú toto ochorenie s Parkinsonovou chorobou, ktorá postihuje v mozgu predovšetkým centrum pre pohyb. Parkinson a Alzheimer sú dve odlišné ochorenia.
Príčiny
Vedci ešte definitívne nepotvrdili, či je Alzheimer dedičný. Na rozvoj choroby vplýva napríklad výživa, spoločenský život, či vzdelávanie. Istý súvis medzi genetickou výbavou od predkov a rozvojom choroby však existuje. K rizikovým faktorom patrí vyšší vek, pohlavie – viac ohrozené sú ženy, poranenie hlavy, nezdravý životný štýl a tiež iné choroby ako cukrovka, problémy so srdcom, vysoký tlak a dokonca Downov syndróm.
Diagnostika a liečba
Vyšetrenie na Alzheimera je kombináciou fyzických a mentálnych hodnotení a testov. Obvodný lekár posúdi základné príznaky a pri podozrení pošle pacienta k špecialistovi na ochorenia mozgu. Ten vykoná komplexné neuropsychologické vyšetrenie.
Aká je na Alzheimer liečba? Priamo lieky na Alzheimera neexistujú. Predpisujú sa však lieky na zmiernenie príznakov choroby, a to tzv. inhibítory AChe[3], ktoré pomáhajú nervovým bunkám medzi sebou komunikovať a tiež antagonisti NMDA receptorov, ktoré blokujú nadmerné množstvo glutamátu v mozgu.
Pri liečbe Alzheimera je dôležitá terapia v spolupráci s vyškolenými odborníkmi, ale aj rodinnými príslušníkmi. Zahŕňa napríklad cvičenia, zamerané na zlepšenie pamäte, prácu so spomienkami, sociálnu stimuláciu a udržiavanie základných zručností.
Zdroje:
